Ochrana prírody ako mocenský boj

Chráňme to, čo je vzácne…

Dovolím si začať slovami francúzskeho esejistu z 18.storočia, Josepha Jouberta, ktorý povedal: ,, Je lepšie problém posúdiť pred rozhodnutím, ako rozhodnúť bez zdravého posúdenia. „
Obávam sa, že v prípade nového zákona o ochrane lesov, ktorý začne plynúť v januári 2022, kedy lesy Slovenskej republiky prejdú pod Štátnu ochranu prírody sa nám ukazuje práve fakt, že toto rozhodnutie vzniklo bez zrelého a čo je horšie, bez kvalitného odborného uváženia.

Presunom pozemkov pod envirorezort sa má podľa vyjadrení zo strany Ministerstva životného prostredia zabezpečiť jednotná správa chránených území Slovenska. Nehľadiac na to, že týmto krokom sa stovky lesníkov a poľovníkov v našej krajine dostane do sociálneho, mnohí dokonca až do existenčného rizika.

Vyrastal som v rodine poľovníka. Už od detstva som bol vedený k láske a úcte voči prírode. Bol som vedený k tomu, aby som svojim prístupom chránil prírodu ako takú, zvieratá v nej, aby som svojim správaním nekonal bezhlavo a neuvážene a tak neohrozil zdravý a prirodzený tvar našich lesov a národných parkov, ktoré sú desaťročia ochraňované práve promptným a zodpovedným prístupom lesníkov, ktorí zabezpečujú , resp. zabezpečovali, aby sa na lesoch a národných parkoch nekonali nelegálne výruby, aby sa nestali nástrojom oligarchov, ktorí po tomto prírodnom bohatstve siahali s vidinou zisku, aby ochránili nielen lesy a zvieratá, ale aj vlastné majetky a pozemky samotných lesníkov, ktoré sú tak často ohrozené neorávneným zásahom zo strany štátu.

Skutočne si myslíme, že ak vezmeme lesníkom ich práva a zároveň povinnosti a prenesieme ich na plecia ochranárov, že môžeme na poli envirorezortu očakávať dobré výsledky a prosperitu?
Mnohí ľudia cítia hlbokú skepsu vo vzťahu k lesníkom a poľovníkom a je to spôsobené práve nespravodlivou, hanlivou a zavádzajúcou antikampaňou jednotlivých predstaviteľov.

Mnohí z nás prežívajú chvíle hrôzy, až vnútornej bolesti, keď sa prechádzajú lesmi a natrafia na spustošené a vyrúbané časti, posiate ťažnými strojmi a zničeným okolím. Keď sa dozvedáme o tragédiách, kedy najmä v ostatnom období útočia divoké šelmy na nič netušiacich turistov, opäť sa pýtame, kto nesie vinu. A ak sa títo ľudia pýtajú, kto je za to všetko zodpovedný, zväčša dostanú odpoveď: ,,spýtajte sa lesníkov“. Áno. Lesníci sú tými, ktorí sú tlačení do pozície vinníkov.

V takom prípade je pre nás ako spoločnosť mimoriadne ľahké ukázať na nich prstom a nepočúvať ich hlasy. Hlasy, ktoré sú potláčané konaním tých, ktorí z túžby po osobnom zisku urobia čokoľvek, aby si uzurpovali pocit moci, pod rúškom zákona.
Tak , ako lesníci nemôžu zodpovedať a žiaľ ani úplne zabrániť nelegálnemu výrubu drevín, tak ani poľovníci nemajú „zázračnú moc“ ochrániť šelmy či chránené druhy zvierat pred tými, ktorí ich ohrozujú nezákonnou poľovníckou činnosťou, nehľadiac na poľovnícky a už vôbec lovecký kódex svedomia.

Tu a dnes ide o viac, ako o niekoho ego a vydobytie si postavenia na poli jedného rezortu. Ide tu o živobytie stoviek lesníkov, poľovníkov a vlastníkov lesov, ktorí obhospodarujú pôdu v urbariátoch a družstvách. Ide tu o prírodu, dreviny a zvieratá, ktoré sú týmto neuváženým krokom mimoriadne ohrozené.

Hovoríme už o tridsiatej piatej novele Zákona č. 543 z roku 2002 o ochrane prírody a krajiny a stále sme sa nepoučili. Doteraz žiadne zo zákonov nepomohli k zdravej prosperite našich lesov a národných parkov, práve naopak.
Sebectvo, túžba po osobnom zisku a prosperite sú tu žiaľ vysoko nad záujmami a potrebami našich lesov a tých, ktorí ich poctivo chránia.

Nebagatelizujme tento vážny problém. Hovorme, diskutujme, počúvajme hlasy našich lesníkov. Som presvedčený, že konštruktívnou diskusiou a opatreniami môžeme zabrániť blížiacej sa katastrofe, ktorá nastane práve prechodom lesov a parkov pod Štátnu ochranu prírody.
Počúvajme hlasy odborníkov, ktorí v tomto kroku vidia nespravodlivosť a nezákonné obohatenie sa, ktoré sa v neposlednom rade dotkne najmä nevinných občanov a zamestnancov, ktorí tvrdo pracujú na ochrane a zveľadovaní lesov a jej štruktúr.

autor: Rastislav Cunik

Kontakt